V obci sa nachádza rímskokatolícky farský kostol s patrocíniom Najsvätejšej Trojice. Je to pôvodne románska stavba so štyrmi apsidami okolo štvorcovej mohutnej veže. Má byzanský pôdorys v tvare rovnoramenného (ondrejského) kríža a je jedinou centrálnou románskou sakrálnou stavbou na Spiši, v takto zachovanom stave v celej strednej Európe. Z obdobia gotiky sa zachovala nadstavba veže s typickými románsko - gotickými zdvojenými oknami a freska na severnej vnútornej stene veže "Vstávanie Krista z hrobu" - fragment pôvodného kristologického cyklu. Západná apsida bola odstránená buď v čase gotickej nadstavby veže, alebo až pri prvej barokovej prestavbe v roku 1646. Súčasnú podobu kostol získal po ďalšej barokovej prestavbe dokončenej v roku 1755. Rodina Mariássy dala postaviť rodinnú hrobku a súčasnú loď kostola. Neskorobarokové bočné oltáre pochádzajú z druhej polovice 18. storočia a oltárne obrazy sú z polovice 20. storočia. Zachoval sa tiež z mobiliáru kostola barokový kalich a pacifikál. Organ je zo začiatku 20. storočia od firmy Rieger z Krnova. V drevenej kampanile na nádvorí kostola sa nachádzajú dva zvony: väčší "Máriá Panna" s priemerom 86 cm z roku 1941 a menší "Najsvätejšia Trojica" s priemerom 62 cm z roku 1925.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti
- 1519 - prvýkrát sa v Chrasti spomína farár, hoci nie menovite
- 1545 - opäť sa tu spomína nemenovaný farár
- 1646 - Havel Lomniczay - začiatkom 18 stor. bol vyhnaný ediktom Františka Rákoczyho
- 1693 - v tom čase bola Chrasť spravovaná z Markušoviec
- 1700 - 1712 - v tomto období bola Chrasť filiálkou farnosti Spišský Hrušov
- 1750 - 1753 - Juraj Miletics
- 1763 - 1766 - Anton Horváth
- 1771 - 1783 - Andrej Szépesy
- do r. 1801 - Jozef Duby - čestný kanonik
- 1801 - 1811 - Anton Habiniak, st.
- 1811 - Ján Udriczký
- 1821 - 1832 - Pavol Fáby
- 1837 - 1843 - Jozef Ballek
- do r. 1860 - Jozef Bartfay
- 1861 - 1866 - František Lipták, ml. - administrátor
- 1866 - 1887 - Ján Pogorský - farár
- 1887 - 1889 - Ján Zelenyák, st.
- 1889 - 1894 - Hubert Giegl - na Chrasti je aj pochovaný
- 1894 - Matúš Pajdušák - v r. 1918 vydal slovenskú gramatiku pre potreby Spišiakov. Ako regionálny historik je autorom početných štúdii a článkov z dejín Spiša a Oravy. Venoval sa aj cigánskej problematike. Napísal slovenskú učebnicu cigánčiny a v Smižanoch založil prvú cigánsku školu.
- 1895 - 1906 - Ladislav Moyš - založil slovenskú ľudovú knižnicu Leva XIII. na tunajšej fare.
- 1896 - Alexander Fedor - administrátor
- 1896 - Bernard Sommer - administrátor
- 1906 - 1934 - Ján Starostovič - narodil sa v 16. 6. 1875 v Kacvine, zomrel 25. 4. 1934 v Chrasti nad Hornádom, kde je aj pochovaný.
- 1934 - 1950 - František Šimonovič
- 1950 - 1951 - Adolf Hrubec
- 1951 - 1963 - Štefan Baňas - pochovaný v Chrasti nad Hornádom
- 1964 - 1977 - Štefan Petrov
- 1977 - 1986 - Andrej Palušák
- 1986 - 1990 - Mikuláš Kráľ OFM
- 1990 - 1992 - Pavol Uličný SVD
- 1992 - 1994 - Ján Nemčík SVD
- 1994 - 2001 - Imrich Zahuranec
- 2001 - 2010 - Ondrej Želonka
- 2010 - 2014 - Jaroslav Barta
- 2014 - 2021 - Jozef Sobčák
- 2021 - súčasnosť - Pavol Kadučák
